Benígne ochorenie zvané Endometrióza (EM) postihuje čoraz väčšiu časť hlavne mladých žien vo veku 20 až 30 rokov. Ide o tkanivo morfologicky aj funkčne podobné endometriu (sliznici) dutiny maternice ale s výskytom mimo dutinu maternice - tzv. ektopicky, prejavujúce sa hlavne bolestivosťou v malej panve a Infertilitou (Neplodnosť).
Tieto depozitá tkaniva podobnému endometriu v lokalizácii mimo dutinu maternice spôsobujú lokálnu zápalovú reakciu. Pri chronickom pôsobení týchto zápalových ložísk spojených s tvorbou výpotku dochádza k vzniku adhézií (zrastov) okolitých orgánov, niekedy až k tvorbe tuhých fibróznych ložísk. Jedná sa o hormonálne závislé tkanivá (citlivé hlavne na pôsobenie Estrogénov), ktoré podliehajú cyklickým zmenám podobne ako endometrium dutiny maternice – t.j. proliferácia (tvorba) – rozpad – krvácanie - preto aj príznaky u pacientky môžu byť viazané na fázu menštruačného cyklu.
Toto ochorenie postihuje približne 10 % pacientok – z toho práve 90 % pacientok je vo veku 20-30 rokov. U pacientok s rodinným výskytom je riziko EM 7x vyššie.
Predispozičnými faktormi sú kaukazská rasa, Japonky, pacientky s vyšším socioekonomickým statusom a nerodiace pacientky (nulipary). Nerodiace pacientky práve preto,lebo sú vystavené väčšiemu počtu cyklov hormonálnych zmien (prebiehajúce hormonálne zmeny počas menštruačných cyklov môžu viac stimulovať tieto ektopicky sa vyskytujúce ložiská EM).
Na základe štúdií bol zistený nižší výskyt u pacientok s nízkym BMI (Body mass index), u fajčiarok, u pacientok užívajúcich hormonálnu antikoncepciu (práve tu sa preukazuje blokáda hormonálnych stimulačných zmien), u pacientok so zvýšenou fyzickou aktivitou. Všetky tieto faktory znižujú expozíciu Estrogénov tkanivám, čím sa aj znižuje riziko ochorenia.
V praxi sa najviac uplatňujú prvé dve teórie vzniku.
1) Implantačná – počas menštruácie dochádza k čiastočnému retrográdnemu toku menštruačnej krvi z dutiny maternice cez vajíčkovody do brušnej dutiny s následnou implantáciou na povrch orgánov a tkanív ako aj na povrch peritonea (výstelka brušnej dutiny).
2) Imunologická teória – u žien s EM je častejší výskyt porúch Imunity.
3) Teória Lymfatickej a Vaskulárnej Diseminácie
4) Teória Metaplázie Coelomu
5) Teória Polygénne metaplastická – určité oblasti Peritonea sú geneticky kódované pre vznik EM
Ako som už spomínal ide o tkanivo (žliazky a stróma), ktoré je morfologicky a funkčne podobné normálnemu endometriu v dutine maternice. Rast tohto ektopicky sa vyskytujúceho tkaniva EM je závislý na hormonálnych zmenách - ale tkanivo EM reaguje na endokrinné podnety rôzne – je to podmienené rôznym stupňom diferenciácie žliazok a strómy EM, preto môže aj nemusí podliehať cyklickým hormonálnym zmenám počas menštruačného cyklu.
Najčastejším výskytom EM ložísk je práve vnútorný genitál malej panvy ako aj okolité ligamentá (väzy) a orgány malej panvy a Peritoneum (Peritoneum = pobrušnica – tenká serózna blana, ktorá vystiela brušnú dutinu a obaľuje orgány v nej sa nachádzajúce).
Vaginálne resp. rektovaginálne vyšetrenie – fokálna bolestivosť v oblasti adnexálnych krajín (vaječníkov a vajíčkovodov), v oblasti sakrouterinných väzov, Cavum Douglasi. Hmatné ovariálne tumory, hmatné drobné tuhé uzlíky najčastejšie v oblasti sacrouterinných väzov a rektovaginálneho septa.
Klinické príznaky – krv v moči, krvácanie mimo menštruačného krvácania, krv v stolici, vykašliavanie krvi, bolestivosť malej panvy
Vyšetrenie v zrkadlách – EM ložiská na krčku alebo v pošve, v jazve po epiziotomii
USG diagnostika – najčastejšie ide o cystické ovariálne ložiská vzhľadu mliečneho skla. Adhézie (zrasty) nie je možné Ultrazvukom vidieť, tie možno vidieť len v dutine brušnej pri Laparoskopii.
Laboratórna diagnostika - Ca 125 – býva zvýšený hlavne u pacientiek s pokročilou EM, ale elevácia hodnoty Ca 125 nie je pravidlom. Platí že ak už je raz elevovaný marker Ca125 a nedochádza k jeho poklesu tak prognóza ochorenia je horšia.
Chirurgická diagnostika – ide už o laparoskopické chirurgické ošetrenie endometriálnych ložísk malej panvy.
Chirurgická terapia
Je liečebnou metódou prvej voľby. Ide o laparoskopickú extirpáciu endometriálnych ložísk až za hranice lézie do zdravého tkaniva s odoslaním na histologickú verifikáciu. Ide prakticky o najúčinnejšiu terapiu s definitívnym odstránením endometriálnych ložísk.
Medikamentózna terapia
Je založená na predpokladoch implantačnej teórie ako aj hormonálnej závislosti endometriálnych ložísk. Cieľom je obmedziť cyklické hormonálne zmeny a tak zabrániť rastu EM ložísk. Najideálnejšie je kombinovať medikamentóznu terapiu s následnou chirurgickou terapiou. Bohužiaľ najmenej citlivé na medikamentóznu terapiu sú popisované nodulárne EM ložiská.
Tehotenstvo
Paradoxne je tehotenstvo jedným z účinných spôsobov liečby. Počas gravidity nedochádza k cyklickým hormonálnym zmenám. Preto sa pacientke po operačnej liečbe odporúča buď čo najskôr otehotnieť alebo prevencia vzniku EM ložísk medikamentóznou terapiou.
V rámci prevencie tvorby EM ložísk sa odporúča kombinovaná hormonálna antikoncepcia s kontinuálnym režimom užívania bez 7 dňovej pauzy alebo užívanie čisto samotných gestagénov (hormóny 2 fázy menštruačného cyklu). Opäť princípom je blokáda cyklických hormonálnych zmien počas menštruačného cyklu – hlavne blokáda proliferatívneho účinku Estrogénov a tým inhibícia rastu EM ložísk.
Bohužial toto ochorenie aj napriek kompletnej Laparoskopickej extirpácii endometriálnych ložísk sa môže u pacientky opakovať. Pri už existujúcich rôznych typoch endometriózy v malej panve môže mať pacientka drobné (mikroskopické) incipientné endometriálne ložiská, ktoré nie je možné vizuálne detekovať. Preto sa môže stať, že aj po úspešnej operácii a následnej hormonálnej terapii sa môže objaviť endometrióza u pacientky aj po niekoľkých rokoch znova.